Basnicky.sk

Keď tichý potok na tvári
sa na Tvojom líci objaví,
moja duša zažiali.

Na nose máš slzičku,
môj prst ju chce zotrieť.
Leskne sa Ti na tričku,
už prestávam vidieť.

Nevidím Ťa pred sebou,
to predsa niesi ty!
--Som... to iba slzou nemou,
zhmotnila som pocity.

No nesmúť vždy keď vidíš slzy,
vieš, i keď Ťa to možno mrzí.
Je to znak toho, že ešte žijem,
znak toho, že vo mne stále srdce bije.

A i keď si nad hlúpimi problémami rozmýšľať nútený,
možno súdiť druhých, keď sme sami súdení?
Asi to vtedy nechápeš,v tom momente Ti to zmysel nedáva,
no keď človek zistí prečo žije v tej chvíli žiť prestáva.

Preto ži sekundou a nenechaj sa zviesť,
každý si vlastný kríž osudu predsa musí niesť.
Nad ničím nerozmýšľaj, nechaj sa viesť životom,
nehľaď späť, čo bolo, je, či čo pride potom.

Pretože keby sa to skončilo, keby Ti to vnútri stíchlo,
Uvedomil by si si ako to prešlo všetko veľmi rýchlo.
Vtedy však čas iných zabíja-pohľadom na telo čo pod nimi leží,
no Tebe, mŕtvom dávno, na ničom už nezáleží.